Geografická poloha
Obec Záriečie sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky v Trenčianskom Samosprávnom kraji. Veľkosťou katastrálneho územia patrí skôr k malým sídlam Slovenskej republiky. Z hľadiska počtu obyvateľov sa radí tiež medzi malé obce. Katastrálne územie obce zaberá plochu 942 ha. Stred obce leží v nadmorskej výške 330 m. n. m. Najnižší bod obce leží v nadmorskej výške 325 m. n. m. a najvyšší 757 m. n. m. ktorý sa nachádza na západnej strane vrchu Kýčera (828 m. n. m.) medzi Záriečím a Zubákom. Súčasťou obce sú osady Brezová, Hudákovci, Ježovci, Klecenec a Marmanovci.
Celé katastrálne územie obce patrí geograficky do geomorfologického celku Západných Karpát. Obec leží na styku Javorníkov a Bielych Karpát (ako časti Západných Karpát), severozápadne od mesta Púchov. Stred obce je od mesta Púchov vzdialený 10 km. Územím preteká rieka Biela Voda. Charakter doliny, v ktorej obec leží, sa formoval koncom neogénu a cez celý kvartér. Rôznosť morfologických celkov na tomto území vychádza z geologickej stavby. Geomorfologická stavba sa vyznačuje horninami tvrdšími a odolnejšími proti zvetraniu, predovšetkým na strmších úbočiach, inak ide zväčša o mäkké podložie. Geológia okolia obce je veľmi zložitá. Katastrálne územie obce má pahorkovitý až hornatý charakter, čo významným spôsobom ovplyvnilo aj jeho hospodárske využitie.
Geologická stavba, nerastné suroviny
Rastlinstvo a živočíšstvo
Geologické podložia, nadmorská výška i klimatické podmienky ovplyvnili zloženie vegetácie územia. Je chudobnejšie ako v susednej Malej Fatre. Fytograficky patrí územie do západokarpatskej kveteny. So stúpajúcou nadmorskou výškou možno na území rozlíšiť viacero vegetačných stupňov. Na okraji územia, v údolí Váhu, je nižší stupeň, ktorý siaha po nadmorskú výšku cca. 200 m.. Do 500 m. siaha stupeň pahorkatín. Svojím charakterom mu najviac zodpovedajú južne exponované svahy nad údolím Váhu s výskytom duba a hrabu. Podhorský stupeň siaha do nadmorskej výšky 900 m. . Vyznačuje sa rozsiahlymi bukovými porastami, pri hornej hranici i s jedľou a smrekom. Vyššie vegetačné pásma sa v katastrálnom území obce nenachádzajú. Je tu niekoľko charakteristických lesných spoločenstiev. Horský jelšový les, charakteristický prítomnosťou jelše sivej, vŕby krehkej, jaseňa, čremochy strapcovitej, javora horského a pod.. Ďalším typom je karpatský bukový les jedľový s prímesou smreku, javora mliečneho a jaseňa. Z charakteristických druhov podrastu možno spomenúť zubačku žľaznatú, srnovník purpurový, jastrabník lesný, kysličku obyčajnú atď.. V obci sa lesy nachádzajú hlavne v juhozápadnej časti chotára, tvorí ich smrek obyčajný, borovica lesná, buk, dub, hrab a klen.
Charakter živočíšstva
zodpovedá typu západokarpatských živočíšnych spoločenstiev prevažne podhorského a horského pásma. Vyskytujú sa tu viaceré vzácne karpatské živočíchy. Je to napr. medveď hnedý, rys ostrovid, diviaky, líšky, ale i drobné cicavce ako piskor vrchovský a myšovka vrchovská. Z druhovo početnej skupiny vtákov tu žije hlucháň obyčajný, tetrov obyčajný, bocian čierny, výr skalný, pôtik kapcavý, ďubník trojprstý a iné. Bohaté je zastúpenie spevavcov, ako muchárik malý, skaliarik sivý, vodnár obyčajný, orešnica perlavá, stehlík, sýkorka a hýľ. Zo skupiny obojživelníkov sa tu vyskytuje salamandra škvrnitá a jej vzácny druh mlok karpatský. Z poľnohospodárskych plodín sa najviac pestuje pšenica, jačmeň a zemiaky a krmoviny slúžiace na rozvinutý chov dobytka.
