História obce Záriečie História obce úzko súvisí s dejinami Lednického hradného panstva v 15. storočí, aj keď dôkazy o prvom osídlení okolia obce spadajú až do mladšej doby kamennej. Hlavné osídľovanie Púchovskej doliny, ktorej súčasťou je aj obec, sa pravdepodobne začalo v 13. storočí. Ako prvé boli osídľované nižšie položené oblasti, na území dnešných obcí Dohňany, Zbora, atď.. Počiatky osídľovania Zárečia kolonistami spadajú do 14. storočia a končia v časovom horizonte do 17. storočia. Väčšina kolonistov pochádzalo z Rumunska a Ukrajiny. Riadili sa súhrnom právnych noriem „Valašským právom“, mali vlastnú samosprávu a súd, boli oslobodení od robotovania.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1475, kedy sa spomína ako Zaryecze. Zmienka bola súčasťou dotačnej listiny panstva Lednica, ktorou ho chcel darovať kráľ Matej Korvín Petrovi Nehézovi. V roku 1504 daroval uhorský kráľ Vladislav II Jagelonský panstvo Lednica rodine Podmanickovcom. Uvedená skutočnosť bola základom sporu rodiny Podmanickovcov s rodinou Záblatskou. Uvedené spory siahali až do roku 1558, keď zomrel Rafael Podmanický, nezanechajúc žiadneho potomka. V roku 1616 prešlo Lednické panstvo do vlastníctva Rákocziovcov. S menom Juraja Rákocziho I je spojený príchod evanjelických moravských exulantov a príslušníkov Jednoty bratskej, ktorá sa usadila v Púchovskej doline. Posledným majiteľom Lednického panstva bol tekovský župan František Dobó, ktorý panstvo kúpil od kráľovskej komory.
Samotný názov obce prešiel nasledujúcim vývojom. V roku 1475 bola spomínaná ako Zaryecze, v roku 1504 Zaryczy, 1507 Zarycze a v roku 1515 Zaecze. Po roku 1920 používala obec názov Zárieč. Súčasný názov obce sa ustálil v roku 1927.
Z historického hľadiska je významné hospodárstvo obce a jej ekonomická aktivita. Daňové súpisy podávajú informácie o obyvateľoch a a počiatkoch výroby, keď mala v roku 1720 obec 20 daňovníkov, 3 mlyny, v roku 1784 už 116 domov,130 rodín a 704 obyvateľov, prevažne evanjelického vierovyznania. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom. Obec Záriečie bola povinná pestovať hrozno a chovať ovce.
Po vydaní tolerančného patentu Jozefa II v roku 1781 sa 6 obcí susediacich so Záriečím dohodlo vybudovať evanjelický kostol na území obce. Kostol bol z dreva a bol dokončený v roku 1786.
V 19. storočí boli typické nielen pre túto oblasť maďarizačné tlaky. Obyvatelia Záriečia týmto snahám nepodľahli. Na cirkevnej škole sa vyučovalo po slovensky, pričom školu navštevovali aj deti z okolitých obcí. Z hľadiska hospodárskeho zamerania sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia obyvatelia obce zaoberali prevažne tkáčstvom, tesárstvom, garbiarstvom, vyšívaním krojov a šitím papúč. K hospodárskemu rozvoju prispela aj výstavba železnice Púchov – Horní Lideč, ktorá začala v roku 1935. Pri tejto príležitosti bol v obci odhalený aj pamätník M.R.Štefánika.
V období II. Svetovej vojny obyvatelia pomáhali partizánom pri prechode z Moravy na Slovensko. V roku 1944 vznikov v obci Revolučný národný výbor. Od ukončenia vojny sa história obce vyvíjala v smere hospodársko-sociálnych aktivít až do súčasnej podoby. Už v roku 1946 bola elektrifikovaná, obyvatelia zrekonštruovali bývalú pálenicu, vybudovali školu a zborovňu štátnej meštiackej školy. Neskôr v obci vybudovali zdravotné stredisko a bolo založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa stalo hlavným zamestnávateľom v obci.
